Známa podpora pri zotavovaní
Thunem vysvetlila, že asistenti už poznali jej zvyky, komunikáciu a preferencie. Pomáhali s praktickými úlohami, kým sestry zabezpečovali zdravotnú starostlivosť. Mohla šetriť sily namiesto opakovaného vysvetľovania potrieb rôznym pracovníkom. Asistenti jej pomáhali aj ozvať sa, keď mala pocit, že ju nikto nepočúva. [1]
Kontrola zostáva u človeka
„Dáva nám moc nad vlastným životom,“ napísala Thunem o nezávislom živote a asistencii. Zásady ENIL opisujú osobnú asistenciu ako podporu riadenú jej používateľom vrátane voľby, kto ju poskytuje, kedy a ako. Podporované rozhodovanie môže ľuďom pomáhať túto kontrolu uplatňovať. [1][2]
Prístup zostáva nerovný
Samostatné hodnotenie organizácie Uloba za rok 2025 vychádzalo z odpovedí 361 ľudí so zdravotným postihnutím potrebujúcich asistenciu a z verejných štatistík. Uvádzalo rozdiely medzi obcami, obmedzené hodiny a náročné postupy pri sťažnostiach. Zistenia sa týkali prístupu v Nórsku; Thunem opisovala svoju skúsenosť so zachovaním známej podpory počas liečby. [3]