Organizácie si určujú vlastné priority
Niekoľko týždňov predtým Papua New Guinea Assembly of Disabled Persons usporiadala prvé výročné valné zhromaždenie po siedmich rokoch a pracovala na päťročnom strategickom pláne. Spolupredsedníčka Jacqueline Boga Garoau uprednostnila provinčné výbory pre zdravotné postihnutie a zdroje na presadzovanie práv. Diskutovali aj zástupcovia provinčných organizácií. [3]
Miestni aktivisti hľadajú praktickú podporu
Helen Royal, zastupujúca organizáciu vo Východnej Novej Británii, opísala využitie stretnutia na plánovanie aktivít s provinčným pracovníkom pre zdravotné postihnutie. „Je to cesta, ako to môžem urobiť sama,“ povedala. Stretnutie prepojilo celoštátne zastúpenie s prácou, ktorú chceli miestni aktivisti organizovať. [3]
Vykonávanie musí zasiahnuť bežné služby
Dňa 1. augusta rezidentný koordinátor OSN zákon privítal a určil priority: silnejšiu politiku založenú na právach, podporu organizácií ľudí so zdravotným postihnutím, prístupné služby a lepšie údaje. Vyhlásenie zdôraznilo dopravu, zamestnanie a osobitné bariéry žien a dievčat, čím postavilo každodenný prístup do centra ďalších krokov. [2]