Najprv sa posudzuje sociálna situácia

Ministerstvo opisuje postup, v ktorom sociálne posudzovanie predchádza lekárskemu. Sociálni pracovníci skúmajú situáciu a potreby človeka doma a v jeho sociálnom prostredí; posudkový lekár následne zvažuje zdravotný stav a jeho funkčné dôsledky. Výsledný posudok slúži sociálnym službám, peňažným príspevkom súvisiacim so zdravotným postihnutím aj sociálnej ekonomike. Reforma má znížiť nejednotnosť posudkov a koordinovať predtým oddelené procesy. Mení zisťovanie potrieb, zatiaľ čo konkrétna dávka alebo služba naďalej podlieha vlastným požiadavkám. [1][2]

Čo majú žiadatelia vysvetliť

Praktické usmernenie ministerstva uvádza, že o integrovaný posudok sa žiada na úrade práce a sociálnych vecí podľa trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou je sebahodnotiaci dotazník, ktorý má do procesu priniesť vlastné chápanie situácie človekom. Posudzovanie sa vykonáva bez ohľadu na príjem alebo majetok. Usmernenie odporúča dohodnúť návštevu domácnosti so žiadateľom vopred. Tieto podrobnosti sú dôležité, pretože posudzovanie sa inak môže zúžiť na opis diagnóz bez dostatočných informácií o každodenných činnostiach, bariérach alebo skutočne využívanej podpore. [2]

Prvé čísla poskytlo ministerstvo

Ministerstvo 4. novembra 2025 informovalo, že úrady za prvé dva mesiace vydali 1 635 integrovaných posudkov a uskutočnili 6 800 návštev domácností. Venovalo sa aj 547 žiadostiam prijatým počas prvého septembrového týždňa. Čísla opisujú prvú správu úradov o zavádzaní, nie nezávislé hodnotenie skúseností žiadateľov. Minister práce Erik Tomáš uviedol, že reforma napĺňa cieľ účinne pracovať pre občanov. Vydanie posudku je však iným krokom než poskytnutie podpory, ktorú identifikuje. [3][1]

Neskoršie usmernenie objasňuje proces

Aktualizované otázky a odpovede ministerstva zaznamenávajú ďalšiu zmenu od 1. januára 2026: klinicko-psychologický nález už nie je povinnou prílohou žiadosti. Usmernenie tiež odlišuje posudok od samostatnej žiadosti o finančnú podporu. Rozdiel je osobitne dôležitý pre ľudí žiadajúcich o príspevok na osobnú asistenciu alebo opatrovanie. Spoločný posudok môže obmedziť opakované skúmanie potrieb, ale žiadatelia sa stále stretávajú so samostatnými rozhodnutiami a organizáciou služieb. Konkrétnym prínosom reformy je spoločná cesta posúdenia; sama nezaručuje každú službu odporučenú jednotlivcovi. [2]