Používatelia majú riadiť svoju podporu
Správa presadzovala, aby si ľudia mohli asistenciu vyberať, riadiť ju a spravovať. Posudzovanie má reagovať na individuálne okolnosti namiesto pevných stropov, ktoré nechávajú potreby nepokryté. Príklady zahŕňali Japonsko, Švédsko, Srbsko a Kostariku. Odporúčania sa týkali územných nerovností aj financovania činností nad rámec základnej osobnej starostlivosti. [2]
Dobrá podpora závisí aj od pracovných podmienok
Rozpočty osobnej asistencie musia pokryť mzdy a praktické náklady organizácie podpory vrátane administratívy, školení a cestovania. Správa spájala kontinuitu asistencie s dôstojnými pracovnými podmienkami. Riešila tiež rovesnícku podporu a možnosti hlásiť zlé zaobchádzanie. Naoki Okamoto a Jamie Bolling priniesli do diskusie pri predstavení skúsenosti s nezávislým životom. [2][1]
Používateľka opisuje zmenu vďaka asistencii
Sprievodná publikácia predstavila Antonellu, taliansku používateľku vozíka na stáži v Bruseli, a jej asistentku Alice. „Vo svojom živote sa cítim nezávislejšia, zodpovednejšia a šťastnejšia,“ povedala Antonella. Opísala asistenciu pri práci a vo voľnom čase a zároveň ukázala, že na jej financovanie môžu byť potrebné dávky súvisiace s postihnutím a príspevky rodiny. [3]