Zobrazenie má zachytávať bežný život
Rozsudok, ktorý napísal predseda súdu Dhananjaya Y. Chandrachud, uviedol: „Vizuálne médiá musia odrážať ich prežité skúsenosti.“ Vyzval na presné zobrazovanie a konzultácie s organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím. Rámec sa zaoberal ponižujúcimi stereotypmi aj predstavou, že ľudia s postihnutím musia mať výnimočné schopnosti, aby si zaslúžili rešpekt. [1]
Schválenie filmu zostalo v platnosti
Malhotra kritizoval jazyk a zobrazovanie postihnutia vo filme. Sony Pictures tvrdila, že posolstvo sa týka silných stránok a vlastnej vôle postáv. Súd odmietol požadované zmeny filmu i zloženia schvaľovacích orgánov, podporil však konzultácie s príslušnými odborníkmi. [1]
Prístupnosť pre filmové publikum
Už skôr v tom istom roku ministerstvo informácií vydalo samostatné usmernenia pre titulky a zvukový opis v kinách. Normy určili postupné termíny pre filmy a kiná, vyžadovali konzultácie s organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím a počítali s prístupnými prvkami pri bežných predstaveniach. Riešili aj školenie personálu a sťažnosti na nedostupné služby prístupnosti. [2][3]