Každodenné rozhodovanie závisí od podpory
„Osobná asistencia zviditeľňuje ľudí,“ povedal podľa správy BIZEPS z diskusie Christoph Dirnbacher. Hanna Kamrat vysvetlila, že bez asistencie by musela žiť v pobytovom zariadení. Werner Rosenberger uviedol, že asistencia mu umožňuje zamestnanie aj dobrovoľnícku činnosť. Ich skúsenosti prepojili diskusiu o financovaní s rozhodovaním o tom, kde žiť a ako tráviť deň.
Systém rozdelený medzi prácu a súkromný život
Vyjadrenie organizátora upozornilo na rozdelenie zodpovednosti medzi spolkovú úroveň a jednotlivé krajiny. Účastníci žiadali jednoduchšie prechody medzi asistenciou v práci a podporou v súkromí, aby pravidlá financovania zodpovedali každodennému životu. Požadovali aj väčšie uznanie profesie asistenta a vzdelávanie ľudí, ktorí si vlastnú asistenciu riadia sami. [1]
Prístup pre ľudí, ktorí sú v súčasnosti vylúčení
Selma Sprajcer žiadala dostatočné financovanie, spravodlivé odmeňovanie a asistenciu pre ľudí s intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím. Marlies Neumüller zdôraznila, že ľudia so zdravotným postihnutím majú rozhodovať, kde a ako žijú. Diskusia spojila používateľov asistencie, poskytovateľov a tvorcov politík pri zmenách, o ktoré sa stále usilujú. [2]