Nový systém presahuje súdne spory
Biela kniha úradu vlády z roku 2025 vysvetľuje, že odškodnenie je dostupné aj oprávneným ľuďom, ktorí nepodali žalobu. Uvádza 15 miliónov JPY pre osoby podrobené eugenickému zákroku a 5 miliónov JPY pre manželov alebo manželky spĺňajúce podmienky. Zákon upravuje aj ďalšie kategórie jednorazových platieb. Parlament zákon jednomyseľne prijal 8. októbra 2024 a vyhlásený bol 17. októbra. Januárová účinnosť tak otvorila správnu cestu popri súdnych konaniach, ktoré pomohli určiť zodpovednosť štátu. [2][1]
Oslovenie obetí sa stalo bezprostrednou úlohou
Organizácia práv ľudí so zdravotným postihnutím DPI Japan vyzvala národné a prefekturálne orgány, aby identifikovali a oslovovali dotknutých ľudí prostredníctvom informovania verejnosti, miestnych informačných kanálov a poradenských miest. Uviedla tiež, že organizácie ľudí so zdravotným postihnutím a centrá nezávislého života majú citlivo reagovať na otázky a prepájať ľudí s príslušnými verejnými službami. Komentár zdôraznil skúmanie dostupných záznamov pri ochrane osobných údajov. Tento dôraz uznáva praktický problém systémov odškodnenia: samotný právny nárok nezaručuje, že o ňom oprávnený človek vie alebo dokáže vyplniť žiadosť. [3]
Informácie a pomoc so žiadosťou patria k prístupu
Osobitný web Agentúry pre deti a rodiny poskytuje vysvetľujúce materiály vo viacerých formátoch vrátane jednoduchšej verzie, súborov v Braillovom písme a videí s posunkovým jazykom a titulkami. Opisuje aj bezplatnú právnickú pomoc ľuďom, ktorí ju chcú pri žiadosti. Sú to konkrétne súčasti prístupnosti, nie dôkaz, že všetci poškodení dostali odškodnenie. Úrad vlády zaznamenáva, že premiér Shigeru Ishiba sa v deň účinnosti stretol so žalobcami a uviedol, že vláda bude pracovať na doručení nového odškodnenia obetiam. [1][2]
Obhajcovia práv žiadajú aj preskúmanie histórie
DPI Japan tvrdila, že odškodnenie musí sprevádzať skúmanie príčin pretrvávania bývalého zákona a vplyvu eugenického myslenia na politiku zdravotného postihnutia. Podľa úradu vlády nový zákon počíta s vyšetrovaním a posúdením opatrení proti opakovaniu. Prepája tým individuálnu nápravu s verejnou zodpovednosťou za diskrimináciu. Platba nemôže obnoviť voľby odňaté obetiam, ale zákon uznáva zodpovednosť a poskytuje cestu k odškodneniu. Výzva organizácie na skúmanie zároveň zachováva skúsenosti a práva dotknutých ľudí v diskusii o budúcej politike. [3][2]