Samostatná zárobková činnosť môže znamenať nedostatok možností
MOP opísala rastúci podiel samostatnej zárobkovej činnosti medzi pracovníkmi so zdravotným postihnutím v rokoch 2017 až 2020. Spoluautor Tendy Gunawan to vysvetľoval ako dôkaz, že niektorí si museli vytvoriť vlastnú prácu, pretože iné zamestnanie bolo ťažko dostupné. Podnikanie preto automaticky neznamenalo prístup k vhodnej práci. [3]
Vzdelávanie a podpora zamestnanosti patria k sebe
Správa odporúčala lepší prístup k stredoškolskému a vysokoškolskému vzdelávaniu, rozvoj zručností a programy pre ženy so zdravotným postihnutím. Žiadala aj jednotné definície a meranie, pozornosť práci online a organizácie prepájajúce zamestnávateľov s uchádzačmi so zdravotným postihnutím. [2][3]
Inštitúcie a organizácie sa zapájajú do diskusie
Predstavenie spojilo komisiu, ministerstvo práce a zamestnávateľov. Program uvádzal aj Muhammada Hilala Hudu Fadhlullaha z Roemah Difabel Semarang v panelovej diskusii. Výskum tak prepojil s organizáciami začleňovania a úradmi zodpovednými za služby zamestnanosti. [1]