Kampaň podporovaná organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím
Africké fórum zdravotného postihnutia v júni 2024 privítalo uloženie 15 ratifikácií potrebných na nadobudnutie platnosti. Panafrická organizácia uviedla, že na podpore ratifikácie pracovala s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Protokol predstavila ako doplnenie dohovoru OSN s dôrazom na africké skúsenosti vrátane skúseností ľudí s albinizmom. Išlo o opis spoločného presadzovania práv zo strany ADF; organizácia netvrdila, že právny účinok zmluvy zabezpečila sama. [2]
Komunitný život má aj organizačný rozmer
Článok 14 protokolu uznáva právo žiť v komunite s rovnakými možnosťami voľby ako ostatní. Venuje sa tomu, kde a s kým ľudia žijú, prístupu ku komunitnej podpore a dostupnosti bežných verejných služieb. Jedno ustanovenie sa výslovne týka centier komunitného života založených alebo organizovaných ľuďmi so zdravotným postihnutím: zmluvné štáty ich majú podporovať pri poskytovaní vzdelávania, podpory ľudí s podobnou skúsenosťou, osobnej asistencie a ďalších služieb. Vlastné organizácie ľudí so zdravotným postihnutím tak majú v rámci miesto popri individuálnych právach a povinnostiach vlád. [3]
Nairobi spája práva s rozpočtami a podporou
Zástupcovia na konferencii Afrického fóra zdravotného postihnutia v Nairobi 2. až 4. septembra 2024 prijali deklaráciu vyzývajúcu na širšiu ratifikáciu a národnú realizáciu. Požiadavky spájali verejné rozpočty s praktickou podporou vrátane kvalifikovaných tlmočníkov posunkového jazyka, prístupných formátov, osobnej asistencie a asistenčných pomôcok. Žiadali aj účasť ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú na navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní politík. Deklarácia venovala osobitnú pozornosť skupinám vystaveným súbežným formám diskriminácie vrátane žien, ľudí s vysokou potrebou podpory, utečencov a ľudí s albinizmom. [4]
Nadobudnutie platnosti je začiatkom kontroly zodpovednosti
Africká komisia v uznesení z novembra 2024 uznala úsilie ľudí so zdravotným postihnutím, ich organizácií a ďalších aktérov občianskej spoločnosti. Vyzvala zmluvné štáty na konkrétne kroky po konzultácii s dotknutými ľuďmi a žiadala kontrolné mechanizmy so zapojením občianskej spoločnosti a vládnych kontaktných miest. Tieto požiadavky vysvetľujú, prečo treba o ratifikácii a poskytovaní služieb informovať oddelene. Nadobudnutie platnosti bolo právnou zmenou; požiadavky z Nairobi a uznesenie Komisie vyzývali na ďalšie kroky. Žiadny z dokumentov nedokazuje, že osobná asistencia alebo rovnaký prístup ku komunitnému životu už boli dostupné na celom kontinente. [1][4]